Rozhorčila ma Radičovej noc dlhých nožov v Slovenskom parlamente. Poviete, že to nie ona, ale Miky ... nie. Radičová osikala stranu, ktorá jej najsilnejšie držala chrbát. Prepožičala svoje meno zákulisným hrám jej straníckych spoluvinníkov.
Rozhorčil ma nedostatok argumentov zo strany vládnej koalície, kde v reakcii na argumenty SaS ohľadom eurovalu odpovedali blablabla bez jediného argumentu.
Rozhorčilo ma že koalícia odovzdala rozhodovanie o Slovensku do rúk niekomu kto spokojne odovzdá peniaze všetkých do kasičky zopár súkromných bánk, čím prispela k formovaniu EU smerom k totalitnému modelu. Mohli sme ako suverénna a rovnocenná krajina pomôcť sformovať Európu na ktorú by boli jej obyvatelia hrdí. Ale už sa nás nik pýtať nebude. Už nemusia.
Ak tento pokus s nekonečným zadlžovaním krachne, zotročení ľudia zotročených národov budú hľadať únik v nacionalizme a anarchii.
Rozhorčil ma denník Sme, v ktorom som ako blogger voľakedy veľmi dávno začal formovať a prezentovať svoje názory, a ktorý som považoval za férový aj keď s názorom - mimochodom, v mnohom sa náš názor zhodoval.
Chlapci v redakciách, to čo ste predviedli bolo chrapúnstvo a mizéria hlboko pod suterénom bulváru. Nepríde vám trápne keď v svojom kazateľskom ošiali dokonca vypnete piano, len aby sme si mohli prečítať veľmi pochybný komentár miestneho “intelektuála”? Alebo keď titulka 2 dni žije z toho sdku demagogického pamfletu ...
A v neposlednom rade ma rozhorčilo že ja, Európan a humanista, musím písať tieto riadky. Že ja, presvedčený odporca komunizmu kráčam v sprievode nad ktorým veje popri iných aj vlajka s portrétom che guevaru. Nie, to neznamená že som otočil.
To znamená že čosi hnije tam, kde som ešte pred pol rokom videl šancu pre Slovensko a pre Európu
Pánboh zaplať za SaS a jej pevnú líniu. Za to že som nemusel úplne stratiť vieru v demokraciu. A za to že ešte je koho voliť.
Zopár záberov z pochodu Indignados v Barcelone. A že nás tam teda bolo ...
Autor: Martin Styblo